Ancistrocactus a Glandulicactus

Odolnosť voči jarnom mrazíkov nie je v praxi u týchto rastlín príliš vyskúšané. Ak je niekto pestuje, väčšinou sa drží osvedčených rád a pestuje je vrúbľované. Zástupcom oboch rodov (dnes už spojené pod spoločné meno Ancistrocactus) sa snažím poskytnúť trochu odlišné podmienky ako ostatným kaktusom. Rastú bez problémov na vlastných koreňoch. Dávam im priepustný, z väčšej časti minerálnej substrát a zalievame je trochu menej ako ostatné rody. Menej v zmysle menej často. Väčšina z nich kvitne skoro na jar (A. tobuschii už koncom februára), A. uncinatus asi 14 dní po ňom. Aby som sa mohol tešiť z kvetov je podľa mňa nutné svetlé zimovanie v takých podmienkach, aby rastliny mohli pri priaznivom počasí začať vegetovať už začiatkom marca. Vo vykurovanom (temperovanom) skleníka z polykarbonátu je to bez problémov možné. Puky sa na rastlinách objavia na jeseň av druhej polovici zimy sa za slnečného počasia ďalej vyvíjajú. Sťahovanie z tmavej chladnej garáže na konci apríla asi nepovedie k úspešnému kvitnutia.

Zaradil som si Ancistrocactusy do škatuľky "Ťažko pěstovatelné rarity" a niekoľko rokov pre ne hľadal najvhodnejšie stanovište. Predpokladal som, že im bude vyhovovať celoročné umiestnenie na parapete, kam dopadá maximum slnečných lúčov. To ale často viedlo k pripálenia ostrým jarným slniečkom (Hlavne A. Scheriu). Na jar 2009 som si ich preradil do škatuľky "žiadne extra problémy". V apríli, po odkvitnutí, som ich preniesol von do fóliovníka na prievan. Na jeseň už bola zmena letného stanovište vidieť na prvý pohľad. Takéto prírastky som u druhov A. Scheriu a A. uncinatus ešte nezaznamenal. Aj násada pukov bola na jeseň o dosť väčšie ako v minulých rokoch.

Odolnosť voči mrazíkom som v minulom roku nemohol otestovať. V apríli ani v máji u nás mrazíky neboli. Takže bolo dosť marhúľ a hlavne čerešní. Vôbec som nevedel čo s nimi. Dal som ich do suda, aby na záhrade neprekážali, ale totálne sa skazili. Zkvasily a nezostávalo nič iné, než je zlikvidovať. Mnoho barbarov, ktorí sa nesprávajú šetrne k prírode, by ich asi vylialo na kompost. Nie tak my, šetriče prírody. Odviezol som ich do špeciálneho likvidačného prístroj na skvasenej a skazené ovocie. Zlikvidovali mi je tam takmer bezo zvyšku. Vykapala z nich len nejaká číra tekutina. Tú som si odviezol domov v pohároch a poviem vám, nie je vôbec zlá.

Ale späť k Ancistrocactusům. Môj "mrazuvzdorný" priateľ Petr je pestuje v nevykurovanom skleníku celoročne. A kvitnú mu. Tohtoročná zima dosť tuhá, napriek tomu mu bez známok poškodenia vydržali A. tobuschii, A. Scheer, A. megarhizus. Prekvapivo aj A. uncinatus z lokalít v Mexiku (Viesca NL, Las Tablas SLP, La Joya NL, Cerro Boll Coahuila). Skleník má pomerne chránený, z dvoch strán je pristavený k stene. Zimu tam veľa kaktusov z rôznych rodov. Zdá sa, že si v skleníku s mnohými vetracími otvormi kaktusy v lete iv zime vyžívajú a Ancistrocactusům teplé zimovanie vôbec nechýba.

Text a foto: HonzaM

foto kvitnúce rastliny: Petr Šustek prevzaté z www.cact.cz